Tanec caca vznikol na zaciatku pätdesiatych rokov
minulého storocia na Kube ako improvizácia v prostredí
kubánských velkomiestských karnevalov a ludových
slávností. Vo svojej hudobnej a pohybovej osnove vychádza
z kubánskeho hudobno tanecného folklóru, silno ovplyvneného
jazzovou hudbou. Vyvynul sa z originál mamba a syntézy rumbovej
a boogie hudby. Tento vývoj zacal prakticky a pred druhou
svetovou vojnou. Stal sa vedla starších tancovi oblúbenou
súcastou tanecného repertoáru ludových slávností
revolucne oslobodenej Kuby. Bol oblúbený aj v štátoch
Latinskej Ameriky a v druhej polovici pätdesiatych rokov minulého
storocia sa rozšíril do Európy. Odborníci na
sútaný spolocenský tanec ju okamite zacali
upravovat pre vystúpenia na sútaných tanecných
plochách. V tomto smere vynikal Anglican Dimitri Petrides so svojou
manelkou Ninou Hutnovou a Walter Laird. Sútaná
caca a populárna caca, podla tanecného svetového
programu, je tancovaná rovnakým spôsobom a je velmi
oblúbená pre svoju jednoduchost, rytmickost a hravost. ,,,,
Takt: 4/4
Tempo: 32 taktov za minútu (tanecných)
Uprostred pätdesiatych rokov minulého storocia sa objavuje
caca ako moderný tanec v Európe
a v neuveritelne krátkej dobe zaujíma pevné miesto
medzi doposial štyroma sútanými
latinskoamerickými tancami. Caca sa vyvinula na americkom kontinente
z originálneho mamba
v rytmickej syntéze pôvodnej, rumbovej a boogie muziky. Tempo
mamba bolo spomalené a akcent
na konci kadého 4/4 taktu spravil tanec caca zaujímavejším.
Dôraz sa kladie na 1. a 4. dobu.